Erasmus – Čo treba vedieť?

Erasmus – Čo treba vedieť?

Erasmus? Preboha! Toľko byrokracie, toľko stresov, peniaze ti nebudú stačiť, veď vzdelávanie nemá byť trápením, na Erasmus nikdy nepôjdem… Áno, aj týmto vás ľudia zahltia, keď im poviete, že chcete ísť na Erasmus. Avšak ja patrím medzi ľudí, ktorí neveria všetkému, čo sa šíri, a rozhodol som sa príležitosť študovať na inej škole využiť.

Chceli sme ísť s priateľkou spolu a keď sme si prezreli zoznam univerzít, ktoré naša fakulta ponúka, boli sme mierne sklamaní, pretože do úvahy pripadalo len pár škôl. Vzhľadom na to, že sme chceli vycestovať iba na zimný semester, severské krajiny nepripadali do úvahy. Prechádzame prstom po zozname a zrazu sa zastavíme pri názve UNIVERSITY OF  PORTO. Teta wikipedia povedala, že sa jej táto univerzita pozdáva, tak sme si povedali, že môže byť. V poznámke však figurovala iba Faculty of Engineering.

Keďže je ale možnosť osloviť akúkoľvek fakultu, ktorá je zapojená do programu Erasmus, skúsil som osloviť Ekonomickú fakultu v Porte s otázkou, či nemajú záujem o uzavretie bilaterálnej zmluvy.

Po 3 mesiacoch strastiplného čakania, plného modlenia sa, aby to vyšlo, a zmeškania všetkých termínov pre podanie iných prihlášok, mi nakoniec prišla z Porta pozitívna odpoveď. Vtedy som si ešte neuvedomoval, aký môže tento Erasmus byť, no bola to tá najlepšia voľba, akú som mohol spraviť.

Porto? To bude asi niečo spoločné s portským vínom, nie? Nad nimi vyhrala raz Petržalka v Lige majstrov, však? To ale nie je nejaké veľké mesto, či?  To je pri Atlantiku, že? Takto reagovali ľudia, ktorým som oznámil, kam idem, a priznám sa, podobne som bol na tom aj ja. O meste som skoro nič nevedel, no možno to takto bolo aj lepšie, pretože kto očakáva málo, dostane veľa.

cl91

28.8.2013 sme sa spoločne s priateľkou pobrali do Bratislavy, nasadli do lietadla a odleteli smer Porto. Po vystúpení z lietadla nás ako prvé ovial vánok, z ktorého bola cítiť atmosféra Atlantiku. Nasadáme do auta k chalanovi, ktorý nám ponúkol ubytovanie, kým si nenájdeme vlastné. Ideme ulicami nočného Porta, vrháme prvé pohľady na budovy mesta, ktoré patria k svetovému dedičstvu UNESCO, snažíme sa zoznámiť s prostredím, z ktorého je cítiť portské víno a v ktorom si pripadáme tak malí. Vtedy som pochopil, že je to naozaj. Erasmus sa začína.

Pocit stratenosti a dezorientovanosti však rýchlo mizne, zrazu mi jazyk nepríde už tak divný, chytám sa prvých slov, začínam rozoznávať, čo hovorí oznamujúci hlas pri čakaní na metro. Veľkú zásluhu na integrácii majú však i samotní domáci. Sú tak dobrosrdeční a nápomocní, že keď vás vidia zúfalo hľadieť do mapy, prídu k vám, spýtajú sa, čo hľadáte, chytia vás za ruku a dovedú vás na miesto. Usmejú sa na vás, zakývajú a odídu. Tak, ako som predtým zúfalo hľadel do mapy, teraz neveriacky pozerám na človeka, ktorého som nikdy predtým nevidel a pomohol mi, ako keby som jeho dlhoveký kamarát. Ach tá Slovač. Vraj sa o nás traduje, akí sme pohostinní…

Škola sama o sebe je naozaj ťažká a pokiaľ nemáte dostatočné znalosti angličtiny, budete sa s haldami učiva asi trápiť. Neexistujú tu cvičenia, predmety sa vyučujú len formou prednášok, ktoré sú dva či trikrát do týždňa, no môžete z nich vymeškať až 25 percent. Nakoľko však nemajú skúšky a študent je hodnotený na základe priebežného hodnotenia a v krajnom prípade len vo forme jedného záverečného testu, škola dáva bežnému študentovi dostatočný priestor na to, aby si Erasmus i patrične užil.

V Porte študuje okolo 60 tisíc študentov, z ktorých je 5000 zahraničných a ktorí sem prichádzajú v rámci Erasmus mobility či iných programov. Študentský život tu proste žije a pre Erasmus študentov organizuje ESN Porto rôzne párty, výlety či iné akcie na spoznanie Porta a Portugalska a vzájomné spoznanie sa s Erasmus študentami. Spoznal som tu naozaj ľudí z celého sveta – z Venezuely, z Indonézie, z Angoly, no i s pár ľuďmi zo Slovenska.

Jeden z prvých ľudí, kto nám pomohol, keď sme prišli do Porta, bol Carlos. Pri prvom pohľade na neho je to človek ako každý iný, no povedal mi niečo, čo si zapamätám do konca života. You cry twice in Porto. Once you come here and see how different everything is. The second time when you have to leave. A mal pravdu. Erasmus je nepochybne tá najlepšia skúsenosť, akú môže človek zažiť. Dáva rozhľad, nové kontakty, stiera predsudky, vzdeláva a v neposlednom rade – dáva možnosť porovnávať a hodnotiť.

 

 

 

Zaujala ťa táto téma?Share on LinkedIn
Linkedin
Share on Facebook
Facebook
Tweet about this on Twitter
Twitter

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.