Umelá inteligencia (Artificial Intelligence – AI) je oblasť technológie, ktorá sa zaoberá tvorbou a využívaním systémov schopných vykonávať úlohy, ktoré by normálne vyžadovali ľudskú inteligenciu. Tieto úlohy môžu zahŕňať učenie sa, riešenie problémov, rozpoznávanie obrazov alebo reči, rozhodovanie a adaptáciu na nové situácie. V zahraničí sa tiež môžeme stretnúť s označením GAI – Generative AI. Je to typ umelej inteligencie, ktorá dokáže vytvárať nový obsah, ako sú texty, obrázky, videá, hudba alebo kód, na základe vstupných požiadaviek používateľa.
Existuje niekoľko typov AI, od základných algoritmov, ktoré vykonávajú konkrétne úlohy, po pokročilé systémy, ktoré sa učia a vyvíjajú na základe dát (tzv. strojové učenie). Medzi najbežnejšie príklady AI patrí rozpoznávanie obrazov (napríklad v autonómnych vozidlách), hlasoví asistenti (ako Siri alebo Google Assistant), prediktívne analýzy, chatboti a odporúčacie systémy (ako tie na YouTube alebo Netflix).
V súčasnosti je známa skratka ChatGPT – Chat Generative Pretrainet Transformer, ide o jazykový model vyvinutý spoločnosťou OpenAI, ktorý využíva umelú inteligenciu na generovanie textových odpovedí na základe vstupných otázok.
Existuje niekoľko dôvodov prečo využívať AI. AI zvyšuje efektivitu pri vykonávaní úloh, zlepšuje presnosť a spoľahlivosť, zlepšuje analýzy dát, prináša inovácie a nové príležitosti, zlepšuje zákaznícku podporu a pod. Celkovo môže umelá inteligencia výrazne zlepšiť efektivitu, znížiť náklady a podporiť rozvoj nových technológií a služieb. Jej využitie má obrovský potenciál transformovať rôzne priemysly a zlepšiť kvalitu života. Je však potrebné mať na pamäti, že je to nástroj, ktorý sa stále vyvíja. Samozrejme sú tu aj negatívne predikáty, ktoré sa objavujú s využívaním AI ako etické témy, či zodpovednosť za rozhodnutie, generalizovanie, nástrahy súvisiace s hackerstvom a iné.
Špecifiká využitia umelej inteligencie v pracovnom prostredí
Umelá inteligencia (AI) má v pracovnom priestore veľký potenciál a už teraz mení spôsob, akým sa pracuje. Oblasti jej využitia tvorí niekoľko okruhov:
Automatizácia rutinných úloh: AI môže prevziať opakujúce sa a časovo náročné úlohy, čo umožňuje zamestnancom sústrediť sa na kreatívnejšie a strategickejšie činnosti
Zlepšenie rozhodovania: AI systémy môžu analyzovať veľké množstvo dát a poskytovať cenné poznatky, ktoré pomáhajú pri rozhodovaní. Napríklad, prediktívna analýza môže pomôcť predpovedať trendy a optimalizovať procesy
Personalizácia pracovného prostredia: AI môže prispôsobiť pracovné prostredie individuálnym potrebám zamestnancov, čím zvyšuje ich produktivitu a spokojnosť
Zlepšenie zákazníckej podpory: Chatboti a virtuálni asistenti môžu poskytovať rýchle a efektívne odpovede na otázky zákazníkov, čím zlepšujú ich skúsenosti a uvoľňujú čas pre zamestnancov
Bezpečnosť na pracovisku: AI môže monitorovať pracovné prostredie a identifikovať potenciálne riziká, čím prispieva k bezpečnosti zamestnancov.
G. Agbon (2024) v článku Who speaks through the machine? Generative AI as discourse and implications for management zhodnocuje dôsledky Generatívnej AI na manažment. Na jednej strane je ChatGPT prezentovaný ako nástroj, ktorý zvyšuje efektivitu a produktivitu, čo môže mať pozitívny vplyv na spoločnosť. Na druhej strane generuje texty z veľkých dát na základe algotitmov, čo môže viesť k predsudkom alebo zaujatosti. Existujú obavy týkajúce sa etiky, spoľahlivosti a transparentnosti algoritmov. Preto treba zvážiť vplyv na zodpovednosť a etiku v rozhodovaní.
EURES (European Employment Services) na svojej stránke zverejňuje možnosti vzdelávania, založené na umelej inteligencii, ako sú online kurzy a platformy – Coursera, edX, Udacity, LinkedIn Learning. Zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikácia, ktorá pracovníkom pomôže prispôsobiť sa v súčasných trendoch, ktoré ponúka využitie AI v pracovnom prostredí, zaistí, že ostanú zamestnaní a zamestnateľní aj v budúcnosti. Podľa Kaplera (2023): „umelá inteligencia nenahradí ľudí, ale ľudia, ktorí ju používajú, nahradia ľudí, ktorí ju nepoužívajú.“ Výrok sa opiera o analýzu IBM a celý súhrn vylepšenia práce pre automatizovaný svet umelou inteligenciou je na stránke autora Lepší práce díky AI
Agentúra EU-OSHA uverejnila článok, v ktorom podrobne opisuje rôzne aplikácie umelej inteligencie (AI) na pracoviskách a ich vplyv na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BOZP):
Analytika ľudských zdrojov (HR): AI sa používa na “people analytics”, čo zahŕňa zber a analýzu veľkých dát o zamestnancoch na meranie a zlepšovanie ich výkonu, plánovanie pracovnej sily a manažment talentov.
Algoritmy môžu predpovedať správanie zamestnancov a pomáhať pri rozhodovaní o nábore, hodnotení výkonu a povýšení. Existujú však riziká diskriminácie a nespravodlivého zaobchádzania, ak sú algoritmy založené na zaujatých dátach.
Kolaboratívne roboty (coboty): Coboty pracujú vedľa ľudí v továrňach a skladoch, pomáhajú s rôznymi úlohami a zvyšujú efektivitu.Znižujú fyzické riziká pre pracovníkov tým, že vykonávajú nebezpečné alebo opakujúce sa úlohy.Riziká zahŕňajú kolízie medzi robotmi a ľuďmi, bezpečnostné problémy a stres z práce v tempe robotov
Chatboty v call centrách: Chatboty vybavujú základné otázky zákazníkov, čím uvoľňujú ľudských pracovníkov na riešenie zložitejších problémov.Znižujú opakujúcu sa prácu a môžu zlepšiť pracovné podmienky.Psychosociálne riziká zahŕňajú obavy z nahradenia pracovných miest a potrebu školenia na prácu s chatbotmi.
Nositeľné technológie a AI v výrobnom procese: Nositeľné zariadenia, ako sú inteligentné okuliare a tablety, poskytujú pracovníkom okamžité školenie a pokyny na mieste.Znižujú potrebu predchádzajúceho školenia a umožňujú flexibilitu v úlohách.Riziká zahŕňajú deskilling pracovníkov a zvýšený stres z práce v intenzívnom tempe.
Platformové aplikácie umožňujúce gig prácu: AI sa používa na monitorovanie a hodnotenie pracovníkov v gig ekonomike, ako sú vodiči Uber alebo doručovatelia.Zabezpečuje bezpečnosť a efektivitu, ale môže viesť k nespravodlivému zaobchádzaniu a stresu z neustáleho hodnotenia.
Tieto aplikácie AI prinášajú významné výhody, ale aj riziká, ktoré je potrebné riadiť a zmierňovať, aby sa zabezpečila bezpečnosť a pohoda pracovníkov.
Výhody a nástrahy umelej inteligencie
AI z pracovnej náplne môže odstrániť administratívne úlohy, ktoré umožní kreatívnejší brainstorming vychádzajúci zo spolupráce, ktorý prispeje k posilneniu väzieb s ostatnými členmi tímu a zlepšeniu medziľudských kontaktov. Je to dôležité nielen pre produktivitu, ale aj pre väčšiu spokojnosť s prácou.
Využívanie umelej inteligencie (AI) v pracovnom prostredí prináša mnoho výhod, ale zároveň aj niekoľko nástrah a nedostatkov, ktoré je dôležité zvážiť:
- Bezpečnostné riziká: AI systémy môžu byť zraniteľné voči kybernetickým útokom. Hackeri môžu využiť slabiny v AI na získanie prístupu k citlivým údajom alebo na manipuláciu s výsledkami analýz
- Etické a právne otázky: Používanie AI môže viesť k etickým dilemám, ako je diskriminácia pri nábore zamestnancov, alebo rozhodovaní na základe zaujatých algoritmov. Právne rámce často zaostávajú za rýchlym vývojom technológií, čo môže spôsobiť právne problémy
- Strata pracovných miest: Automatizácia a AI môžu nahradiť niektoré pracovné miesta, najmä tie, ktoré zahŕňajú rutinné a opakujúce sa úlohy. To môže viesť k nezamestnanosti a sociálnym problémom, ak sa zamestnanci nebudú môcť rýchlo prispôsobiť novým požiadavkám trhu práce
- Závislosť na technológii: Nadmerná závislosť na AI môže viesť k strate kritického myslenia a zručností medzi zamestnancami. Ak sa ľudia spoliehajú príliš na technológiu, môžu stratiť schopnosť riešiť problémy samostatne
- Nedostatok transparentnosti: AI systémy, najmä tie založené na strojovom učení, môžu byť zložité a neprehľadné. Nedostatok transparentnosti v rozhodovacích procesoch AI môže viesť k nedôvere a ťažkostiam pri identifikácii a oprave chýb
Tieto nástrahy a nedostatky ukazujú, že aj keď AI prináša mnoho výhod, je dôležité pristupovať k jej implementácii opatrne a zodpovedne, podobná téma je opísaná v článku Zmení umelá inteligencia marketing navždy?
Autori Dong, Bonnefon, Rahwan (2024) metodologicky skúmali, akým spôsobom by vedeli zistiť pocity a správanie ľudí, keď technológie získavajú moc nad ľuďmi. Zaujímali ich rozdiely vo výsledkoch v metódach tzv. Case Studies a Vinette Study. Vinette štúdie často preceňujú negatívne reakcie na riadenie AI kvôli chybám v predpovedaní emócií a mediálnym predsudkom, zatiaľ čo prípadové štúdie môžu preceňovať pozitívne reakcie kvôli sociálnej žiadúcnosti a nedostatku kontrolných podmienok. Autori navrhujú tretiu metódu, terénne experimenty, ako je Amazon Mechanical Turk (Mturk), ktoré môžu prekonať tieto obmedzenia. V rámci dôkazovej štúdie na Mturk zistili, že účastníci nevykazovali významné rozdiely v motivácii, vnímaní spravodlivosti a záväzku pod riadením AI v porovnaní s ľudským riadením.
Výskum spoločnosti KPMG, Future of Work 2023, analyzoval názory 4 197 zamestnancov z rôznych krajín a odvetví na to, ako sa ich firmy pripravujú na budúcnosť práce s AI.
Generatívna AI má potenciál zvýšiť produktivitu zamestnancov, avšak 38 % respondentov sa obáva negatívneho vplyvu na ich pohodu a duševné zdravie. Firmy by mali implementovať nové technológie postupne, aby zamestnancov nepreťažili.
Zamestnanci pociťujú neistotu ohľadom budúcnosti svojich pracovných miest, pričom 31 % sa obáva, že ich práca bude zastaraná. Pravidelná komunikácia a možnosť experimentovať s AI môžu zmierniť tieto obavy.
Kontinuálne vzdelávanie je kľúčové, pričom 72 % respondentov súhlasí, že zvyšovanie kvalifikácie je nevyhnutné pre udržanie relevantnosti v odbore. Firmy musia vyvážiť potreby zamestnancov s biznisovými cieľmi a podporovať produktivitu a inovácie.
Generatívna AI môže najviac ovplyvniť pracovné pozície vyžadujúce kreativitu a technické znalosti. Firmy by mali zvážiť optimálne využitie AI a podporovať zamestnancov v ich rozvoji, aby boli pripravení na budúcnosť práce.
Záver
Umelá inteligencia (AI) má potenciál výrazne zlepšiť efektivitu a produktivitu na pracoviskách, ale jej implementácia musí byť starostlivo riadená a regulovaná. AI môže priniesť významné výhody, ako je automatizácia rutinných úloh, zlepšenie rozhodovania a personalizácia pracovného prostredia. Na druhej strane však existujú aj riziká, ako sú bezpečnostné hrozby, etické dilemy, strata pracovných miest a závislosť na technológii.
Preto je dôležité, aby firmy pristupovali k implementácii AI zodpovedne, zabezpečili transparentnosť a spravodlivosť algoritmov a podporovali kontinuálne vzdelávanie zamestnancov, aby sa mohli prispôsobiť novým technológiám a udržať si relevantnosť na trhu práce. Celkovo, správne riadenie a regulácia AI môžu maximalizovať jej prínosy a minimalizovať riziká pre pracovníkov.
