Prvýkrát bol koncept employer brandingu, teda budovania značky zamestnávateľa predstavený v 90. rokoch 20. storočia ako výhodné spojenie ľudských zdrojov a marketingu. Odborníci na ľudské zdroje, ktorí mali za úlohu nájsť a udržať talenty, si osvojili marketingové techniky na propagáciu jedinečnej „značky“ zamestnania, ktoré ponúka ich organizácia. Personalisti prevzali úlohu interného a externého marketingu pracovných skúseností ako spôsob, ako prilákať správnych zamestnancov, teda zamestnancov, ktorí by pre organizáciu vytvorili jedinečnú konkurenčnú výhodu. Značka zamestnávateľa sa vo výskume a praxi pretransformovala na prostriedok zvíťaziť v snahe byť „najlepším zamestnávateľom“.
Dôležité je podotknúť, že je rozdiel medzi značkou a brandingom. Značka predstavuje súbor myšlienkových asociácií v mysliach ľudí, ktoré sú vytvárané signálmi značky. Branding je už konkrétny proces riadenia a vytvárania týchto signálov. Pre zabezpečenie úspechu značky je dôležité, aby bol jej význam jednoduchý, diferencovaný a relevantný. Pod signálmi značky sa môžu rozumieť zjavné a vonkajšie veci (logo, reklama, farby, názov, vizuály, typ písma, dizajn obalov, akcie, predajný personál, mimoriadna úroveň starostlivosti o zákazníka a pod.). Sú to prejavy značky, ktoré vyvolávajú pocity a vizuálne predstavy, ktoré chce organizácia v povedomí ľudí vytvoriť.
Všetky činnosti, ktoré súvisia so značkou, by mali byť konzistentné. Je dôležité, aby všetci zamestnanci pochopili ideu značky, nakoľko dôslednosť a porozumenie vedú k dôvere a vierohodnosti. V podobnom duchu by mali byť v náborovom procese vyberaní zamestnanci, ktorí vyznávajú hodnoty značky.
Ako povedala profesorka Kristin Backhaus: „Značka rozpráva príbeh o pracovisku, ktorý by oslovil správnych ľudí.“ Employer branding by mal stelesňovať to, aké je to pracovať pre spoločnosť.
Značka vyvoláva v človeku určitý pocit. Podľa toho, či je tento pocit kladný, alebo záporný, následne človek zareaguje (využije alebo nevyužije služby organizácie a pod.). Spotrebiteľ má tendenciu na značku zabudnúť, pri vytváraní pozitívnych asociácií je teda dôležité presvedčiť ho o tom, že značka prináša niečo nové, unikátne, významovo odlíšené od iných značiek rovnakej kategórie, no zároveň niečo relevantné. Rozdiel musí byť pritom ľahko pochopiteľný. Idea značky musí byť zladená s obchodnou stratégiou, inak nebude možné dodržať prísľub značky.
Značky zamestnávateľov sa budujú a marketingovo propagujú zámerne. Ich cieľom je propagovať hodnotu, ktorú ponúka podnik svojim zamestnancom.
Employer branding je úzko prepojený s reputačným manažmentom, nakoľko spolu formujú obraz organizácie v očiach zamestnancov a verejnosti. Silná značka zamestnávateľa zvyšuje dôveru a atraktivitu firmy, čo je kľúčové pri prilákaní talentov. Reputačný manažment zabezpečuje konzistentnú komunikáciu a pozitívne asociácie, čím podporuje dobré meno organizácie. V prípade krízových situácií je efektívny reputačný manažment zásadný na ochranu obrazu firmy, zatiaľ čo kvalitná zamestnanecká skúsenosť, podporovaná employer brandingom, prispieva k jej celkovému úspechu.
Myšlienka na záver
Employer branding nie je len marketingovým trendom, ale kľúčovým prvkom úspešnej stratégie riadenia ľudských zdrojov. Buď Manažér a mysli na to, že budovanie silnej značky zamestnávateľa, ktorá reflektuje hodnoty a kultúru organizácie, je zásadné pre prilákanie a udržanie talentov. Dôslednosť a jasnosť v komunikácii, ako aj zapojenie zamestnancov do procesu, sú kľúčové pre vytvorenie pozitívnych asociácií a dôvery. V dynamickom a konkurenčnom prostredí je employer branding investíciou, ktorá sa oplatí, pretože kvalitní zamestnanci sú najcennejším aktívom každej spoločnosti.
