„Väčšina tých, ktorí si myslia, že vedia kriticky myslieť –
nemyslí kriticky, ale len kritizuje.“ [Tumová, 2020]
Kritické myslenie slúži ako efektívny spôsob poznávania vecí, javov aj ľudí, ktorí sú okolo nás. Základy kritického myslenia by sme sa mali naučiť už v škole. Už ako študenti by sme mali vedieť spájať informácie, využívať dedukciu alebo tvoriť argumenty. Väčšinou sa ale ľudia zameriavajú na tvorbu argumentov, ktoré potom využijú na kritiku iných. V čom teda spočíva kritické myslenie a ako je možné ho správne využiť?
Kritika a jej podstata
Problém, ktorý prichádza s kritikou, sa viaže hlavne na jej dopady. Od ľudí okolo nás často počujeme zdôraznenie chýb a kritiku vecí, ktoré ani nemôžeme zmeniť. To má významný vplyv na naše sebavedomie. S negatívnymi poznámkami sa vyrovnávame ťažko a relatívne úspešne ich zvládneme až v dospelosti. Dalo by sa povedať, že až vtedy na nás majú „minimálny dopad“.
Na druhej strane nám však môže správne povedaná „kritika“ aj pomôcť. Uvedomíme si vlastné chyby a preto sa môžeme posunúť vpred. Takáto kritika sa nazýva konštruktívna spätná väzba, ktorá na človeka pôsobí pozitívne. Pretože pre nás predstavuje akúsi hnaciu silu, môžeme zvýšiť náš výkon či zlepšiť vzájomné vzťahy. Okrem toho, že pociťujeme pozitívnu motiváciu, konštruktívna spätná väzba nás učí rozpoznávať vlastné chyby, analyzovať ich a nakoniec odstraňovať. Pre poskytovanie spätnej väzby nemusíme využívať len formu osobnej komunikácie, pre zlepšenie komunikácie v tíme môžeme využiť aj technológiu.
Práve preto, aby sme boli schopní rozpoznať, čo je v našom správaní alebo v správaní iných chybné a najmä, kde sa môžeme zlepšiť alebo aké argumenty v komunikácii s druhými využijeme, musíme rozvíjať svoje kritické myslenie.
Čo je kritické myslenie?
Do kritického myslenia spadá hneď niekoľko schopností a zručností. Možno ho opísať ako stratégiu, metódu alebo proces, ktorý nám pomáha pri poznávaní niečoho nového. Človek by mal v prvom rade vedieť vyhľadávať a filtrovať relevantné informácie. Len tak môže identifikovať a pripravovať argumenty či odhaliť a správne spracovať silné aj slabé stránky.
Jedna z definícií kritického myslenia ho označuje ako komplex myšlienkových operácií, ktoré začínajú informáciou a končia prijatím vlastného rozhodnutia. Ide teda o nezávislé myslenie, v rámci ktorého človek hľadá argumenty. Na začiatku musí stanoviť problém alebo si položiť relevantné otázky. Nevyhnutnou súčasťou kritického myslenia je však porovnanie jeho stanoviska s inými argumentami, postojmi a názormi, čo dosiahne len v prípade interakcie s inými ľuďmi.
Množstvo mladých má problém práve s prípravou argumentov a tvorbou vlastných záverov. V rámci prípravy na diskusiu by mal človek rozmýšľať nielen nad protiargumentami, ktoré by mohol použiť, ale tiež nad svojimi reakciami – vtedy sa naučí vnímať problém z viacerých perspektív. Ako bolo uvedené, kritické myslenie zahŕňa aj vytvorenie vlastných otázok, ktorými by sa mal daný človek zaoberať, pretože si tak pripravuje hypotézy a skúma tak problém do hĺbky. Po vykonaní týchto krokov má dostatok informácií na tvorbu objektívnych záverov.
„Ak človek prijíma argumenty s pokorou
a skutočne sa nad nimi zamýšľa,
môžu mu len rozšíriť jeho obzory“
(Tatiana Blazseková, StartitUp, 2015).
Ako sa zlepšiť v kritickom myslení?
Existuje množstvo portálov, článkov aj príručiek, ktoré poskytujú akýsi návod na to, ako zlepšiť kritické myslenie. Ján Markoš, šachový majster, vytvoril pre Forbes sedem rád, ktoré pomáhajú rozvíjať kritické myslenie. Vysvetľuje tiež, ako ho možno využiť v každodennom živote. Skúsme sa inšpirovať jeho názorom:
- Hľadajte, kto je hodný vašej dôvery – človek hľadá, komu a čomu môže dôverovať
- Udržujte si od správ odstup – buďme opatrní, premýšľajte
- Pozerajte sa autorovi na prsty – pozerajme sa na mediálne správy cez optikou ich tvorcov
- Nezabúdajte – dobrá pamäť je antibiotikum
- Chráňte ľudskú dôstojnosť – neponižujme na sociálnych sieťach ľudí s iným názorom
- Majte odvahu uznať, že ste sa mýlili – odhaľme svoje chyby a lepšie spoznajme svet
- Nezatvárajte oči pred utrpením – citlivosť k utrpeniu z nás robí ľudí
„Večne kritizovať znamená vidieť svet čierno.
Kritické myslenie má za následok to,
že sa snažíme vidieť svet objektívne, snažíme sa vidieť to dobré i zlé“ (Ján Markoš, Forbes, 2019).
Na záver možno o kritickom myslení povedať, že je to tvorivý a dynamický proces. Je potvrdené, že podporuje adekvátne vyjadrovanie sa a schopnosť diskutovať. Na to, aby bol človek schopný formulovať relevantné myšlienky a otázky, musí byť naozaj koncentrovaný. Len vtedy dokáže zachytiť argumenty a následne na ne reagovať. Vo vzájomnej diskusii sa tvoria riešenia odhaleného problému. Mladý človek, ktorý sa zaujíma o nové poznatky a premýšľa o rôznych témach, má väčšiu šancu nájsť svoje budúce smerovanie, ktoré ho bude dlhodobo baviť.
Autor: Dominika Tumová
