V súčasnosti sa slovo inovácia čoraz viac skloňuje a je mu venovaná veľká pozornosť. Joseph Alois Schumpeter je považovaný za zakladateľa teórie inovácií, ktorú vytvoril v roku 1911 a formuloval kombinácie vývojových zmien. Schumpeter chápe inovácie ako zmenu/obnovenie systému alebo procesov, resp. každú pozitívnu zmenu vo výrobnom organizme.
Väčšina ľudí má pred týmto slovom rešpekt, pretože si predstavuje veľké výskumné centrá, v ktorých sa realizuje veda a výskum. Podľa množstva vzdelaných inžinierov, ktorí sa snažia vyvinúť/vynájsť niečo nového, ak chceme navýšiť množstvo inovácií, je potrebné zvýšiť vzdelanostnú úroveň populácie. Nie vždy to tak musí byť.
Naopak niektorí autori sa domnievajú, že práve prepojením ľudského myslenia a nápadov možno dosiahnuť vznik inovácií. Na to je však potrebný prístup k množstvu informácií a zdieľaniu myšlienok a nápadov. Ide o vytvorenie tzv. „obrovského brainstormingu“, ktorý podporí inovačné nápady.
Medzi kľúčové faktory pri tvorbe a vzniku inovácie patria:
- Prepojenosť sociálnych skupín
Čím viac sú ľudia prepojení, komunikujú spolu, zdieľajú myšlienky a idey, tým vzniká väčší potenciál pre inovácie, resp. inovačné nápady v porovnaní s malými uzatvorenými skupinami. - Presnosť informácií a znalostí
Odovzdávanie dôležitých informácií a znalostí od expertov a špecialistov taktiež prispieva k tvorbe inovácií. Avšak interpretácia z generácie na generáciu je občas „neúplná“ a učenie sa stráca význam. V súčasnosti sú technológie natoľko vyspelé, že problém so zaznamenávaním informácií a znalostí už nie je problémom. Avšak je ich toľko, že ich interpretácia zohráva stále veľmi komplikovanú a zároveň dôležitú úlohu. - Kultúrna variabilita
Ide o kultúru v podnikoch, tzn. akú majú hierarchiu a do akej miery sú tolerovateľné odchýlky. Pri tvorbe a podpore inovačných ideí bolo preukázané, že práve „uvoľnenejšie“ podniky (tolerujúce väčšie odchýlky s voľnejšou hierarchiou) produkujú viac inovácií.
Toto však nie sú jediné faktory, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri tvorbe inovácií. Ide aj o podporu manažmentu, motiváciu a odmeňovanie, dostatočný rozpočet na inovácie, riadenie inovácií a definovanie jednotlivých procesov a mnoho ďalších. Je dôležité nájsť v podniku ich správny prienik a zladiť ich tak, aby čo najviac podporovali a boli otvorené inováciám.
Čo považovať za inovácie?
Týmito otázkami sa zaoberal Valent, ktorý vytvoril inovačné spektrum. Valentovo inovačné spektrum rozdeľuje úroveň technologického pokroku na základe jednotlivých inovačných stupňov. Pod pojmom stupeň inovácie môžeme rozumieť úroveň zmeny vzhľadom na stav minulý alebo plánovaný. Ide však o relatívny údaj. Valentovo inovačné spektrum patrí medzi najprepracovanejšie sústavy klasifikácie. Na jeho základe je možné jednoznačne klasifikovať stupne technologického pokroku z procesného aj produktového hľadiska. Obsahuje deväť inovačných stupňov a to:
- degeneračná zmena: inovácie mínus prvého stupňa (I-1), v objekte dochádza k deštrukcií jeho pôvodných čŕt, stráca svoju funkčnosť,
- regeračná zmena: inovácia nultého stupňa (I0), ide o obnovu pôvodných vlastností,
- kvantitatívna zmena: inovácia prvého stupňa (I1), základ spočíva v kvantitatívnom rozširovaní kapacít a väzieb,
- organizačná zmena: inovácia druhého stupňa (I2), ide o reorganizáciu, tzn. jednoduché organizačné zmeny vzťahov,
- adaptačná kvantitatívna zmena: inovácia tretieho stupňa (I3), spočíva v menších kvalitatívnych zmenách,
- variantná zmena: inovácia štvrtého stupňa (I4), menia a vylepšujú sa len niektoré funkcie produktu (nový variant),
- generačná zmena: inovácia piatého stupňa (I5), menia a vylepšujú sa všetky významné funkcie produktu (nová generácia),
- druhová zmena: inovácia šiesteho stupňa (I6), úplne nová koncepcia produktu (nový druh),
- rodová zmena: inovácia siedmeho stupňa (I7), úplná zmena na základe vedeckých poznatkov a nových princípov fungovania produktu (nový rod).
V nasledujúcej tabuľke je prehľadne zobrazené Valentovo inovačné spektrum doplnené o praktické príklady.
| Inovačný stupeň | Názov inovačného stupňa | Praktický príklad | |
| I-1 | Degeneračná zmena | Opotrebenie niektorej časti stroja. | |
| Procesné inovácie | I0 | Regeračná zmena | Údržba a oprava stroja. |
| I1 | Kvantitatívna zmena | Aplikácia väčšieho množstva strojov tej istej kvality. | |
| I2 | Organizačná zmena | Časť aktuálnej výroby je premiestnená na stroje s väčším výkonom aj so zamestnancami. Z procesu sa eliminujú stroje s nižším výkonom. | |
| I3 | Adaptačná kvantitatívna zmena | Prispôsobenie špeciálnych strojov na existujúci stroj. | |
| Produktové inovácie | I4 | Variantná zmena | Mobilný telefón s tlačidlovou klávesnicou – zmena na dotykovú klávesnicu. |
| I5 | Generačná zmena | Čierno-biely televízor – zmena na farebný. | |
| I16 | Druhová zmena | Notebook – zmena na ultrabook. | |
| I7 | Rodová zmena | Mobilný telefón ako multifunkčný telefón (fotoaparát, MP3 prehrávač, rádio, internet a pod.). |
Inováciou teda možno označiť akúkoľvek zmenu, ktorá je vykonaná v procese alebo v produkte a líši sa len úrovňou zmeny. Na záver možno len dodať, že v dnešnej dobe plnej globalizácie a turbulentnom podnikateľskom prostredí sa podniky snažia udržať si konkurencieschopnosť. A práve inovácia predstavuje základ na zlepšenie života ľudí a tvorí jeden z podstatných faktorov úspešného podnikania. A nezáleží ani na veľkosti firmy alebo oblasť, v ktorej podniká.
[Autor: Špaleková Dominika]
