Robíte chyby? Gratulujeme, ste človek! Ale vedeli ste, že ich môžete robiť menej? Za mnohými nesprávnymi rozhodnutiami sa skrýva prekvapivá veda, ktorá popisuje, ako náš mozog – bez ohľadu na našu inteligenciu – používa množstvo „mentálnych skratiek“. Tieto skratky, alebo heuristiky, sa vyvinuli počas evolúcie ako spôsob, ako rýchlo spracovať informácie a šetriť mentálnu energiu. Väčšinou nám pomáhajú, ale niekedy nás môžu zavádzať pri interpretácii dát alebo zaviesť na scestie s vážnymi dôsledkami pre naše kariérne, investičné a osobné rozhodnutia.
Behaviorálna ekonómia je fascinujúca oblasť, ktorá spája poznatky z psychológie, sociológie a ekonómie, aby lepšie pochopila, ako ľudia robia rozhodnutia v reálnom svete. Tradičná ekonómia predpokladá, že ľudia sú racionálni a konajú vo svojom vlastnom záujme, no behaviorálna ekonómia ukazuje, že to tak nie je vždy. Ľudia sú často ovplyvnení emóciami, kognitívnymi skresleniami (biasmi) a sociálnymi vplyvmi, čo vedie k iracionálnym rozhodnutiam. Behaviorálna ekonómia skúma tieto faktory a snaží sa vysvetliť, prečo sa ľudia rozhodujú tak, ako sa rozhodujú. Tieto poznatky sa dajú využiť na zlepšenie rozhodovacích procesov v rôznych oblastiach, ako sú financie, marketing, manažment, verejná politika a každodenný život. Vďaka behaviorálnej ekonómii môžeme lepšie porozumieť sebe samým a svetu okolo nás a robiť informovanejšie rozhodnutia.
Každý „správny“ manažér a líder by mal mať záujem na svojom osobnostnom raste a zlepšovať sa v kombinovaných zručnostiach, ako sú kritické myslenie, sebaúčinnosť, sebareflexia a zvýšenia prínosu spoločnosti ako takej. Manažéri, ktorí nerozumejú vlastným rozhodovacím procesom, nemôžu efektívne viesť. Jednými z možností sú metakognícia a uvedomenie si vlastných kognitívnych skreslení. Základné prepojenie spočíva v tom, že metakognícia – naša schopnosť uvedomovať si a analyzovať vlastné myšlienkové procesy – môže slúžiť ako nástroj na identifikáciu a prekonávanie kognitívnych skreslení, ktoré študuje behaviorálna ekonómia.
Vtipne sa na tému minimalizácie chýb v rozhodovaní vyjadril známy predstaviteľ manažmentu :
„Všetci sme chybní, ale v zásade sú efektívni manažéri ľudia, ktorých chyby nie sú za daných okolností fatálne. Možno najlepší manažéri sú jednoducho obyčajní, zdraví ľudia, ktorí nie sú príliš pokazení.“— Henry Mintzberg
Pochopenie kognitívnych skreslení nám pomáha identifikovať a minimalizovať chyby v našom myslení, čo vedie k lepším rozhodnutiam, čo je pre prácu manažéra pri interakcii s prostredím životne dôležité.
Ako teda minimalizovať svoju chybovosť v rozhodovaní ? Dôležité je si uvedomiť, že väčšina heuristík je automatická a nevedomá, preto je základom ich poznanie a uvedomenie. Pokiaľ si uvedomíme, vieme s nimi pracovať. Koľko ich je ? Veľa. Infografika pre vystrašenie je tu. Zahŕňa bežné situácie, ktorým čelí manažér každodenne. Heuristiky pri potrebe konať rýchlo, keď je prebytok informácií pre rozhodovanie, keď je nedostatok kontextu alebo heuristiky ovplyvňujúce pamäť. Nižšie si rozoberieme bežné skreslenia a ako im predchádzať.
Skreslenie potvrdenia (Confirmation bias)
Ide o našu prirodzenú tendenciu vyhľadávať, pamätať si a interpretovať i informácie spôsobom, ktorý potvrdzuje naše existujúce presvedčenia a ignoruje alebo zľahčuje informácie, ktoré im protirečia. Predstavme si to na príklade. Ak máme presvedčenie, že určitý typ vedenia tímu je najefektívnejší, budeme si všímať a pamätať hlavne situácie, kde tento štýl fungoval. Naopak, prípady, kedy tento prístup zlyhal, máme tendenciu buď prehliadať, alebo ich vysvetľovať inými faktormi. Je to akoby náš mozog fungoval ako selektívny filter, ktorý prepúšťa len informácie podporujúce naše existujúce názory. Tento efekt je mimoriadne silný v dnešnej dobe sociálnych médií a internetu. Máme tendenciu sledovať ľudí a zdroje, ktoré súhlasia s našimi názormi, čím sa vytvárajú takzvané „informačné bubliny“. V nich sa naše presvedčenia len posilňujú, pretože sme vystavení prevažne potvrdzujúcim informáciám.
Manažér si taktiež môže vyberať informácie, ktoré podporujú jeho existujúcu stratégiu, a ignorovať tie, ktoré by ju mohli spochybniť. Napríklad, ak manažér verí, že investícia do novej technológie je správna, bude hľadať dôkazy o tom, že táto technológia je úspešná, a môže potencionálne ignorovať riziká. Preto je dôležité, aby sme vždy hľadali aj hypotézy, ktoré môžu vyvrátiť naše tvrdenia, nielen potvrdiť. Preto patrí kritické myslenie ku kvalitám lídra. Zaujímavou stratégiou je metóda podobná brainstormingu, kedy kolegovia hrajú „červený tím“ a ich úlohou je hľadať slabé miesta a riziká, ktorým treba predchádzať.
Efekt dostupnosti (Availability bias)
Toto kognitívne skreslenie ovplyvňuje náš úsudok o pravdepodobnosti udalostí. V podstate náš mozog používa jednoduchú mentálnu skratku – čím ľahšie si vieme niečo vybaviť alebo predstaviť, tým pravdepodobnejšie sa nám to zdá. Predstavte si, že sa rozhodujete, či ísť na dovolenku do Tatier vlakom alebo autom. Ak ste nedávno počuli o dymiacej lokomotíve v správach, môže sa vám auto zdať nebezpečnejšie, aj keď štatisticky je vlak najbezpečnejší spôsob dopravy. To je efekt dostupnosti v akcii – nedávna, emocionálne výrazná udalosť je v našej mysli „dostupnejšia“, a preto preceňujeme jej pravdepodobnosť. Alebo manažér môže preceňovať pravdepodobnosť rizika, ktoré sa nedávno stalo, a ignorovať pritom dlhodobé štatistiky. Napríklad, ak sa v poslednej dobe vyskytli dva prípady zlyhania projektu kvôli prekročeniu rozpočtu, manažér začal pridávať neprimerane veľké finančné rezervy do všetkých nových projektov, čo znižuje ich konkurencieschopnosť pri výberových konaniach. Preto je dôležité rozhodovať sa na základe objektívnych dát. Rovnako študent má pred skúškou tendenciu učiť sa najmä to, čo sa mu zdá byť „dôležité“ na základe poslednej prednášky alebo otázok, ktoré sa objavili na minuloročnej skúške. Zanedbáva pritom ostatné učivo, ktoré je síce menej „dostupné“ v jeho pamäti, ale môže byť rovnako dôležité. Preto sa nezameriavajte len na to, čo je „na očiach“, ale snažte sa zhromaždiť čo najviac relevantných informácií, aj keď nie sú tak ľahko dostupné. Nevychádzajte len z vlastných skúseností a spomienok, ale hľadajte objektívne dáta a štatistiky, ktoré vám pomôžu lepšie zhodnotiť situáciu. Je potrebné si uvedomiť, že vaše spomienky môžu byť skreslené. Nedávne alebo emocionálne silné udalosti sa nám lepšie vryjú do pamäti, čo môže skresľovať naše vnímanie reality.
Averzia k strate (Loss aversion)
Averzia voči strate je jeden z najsilnejších psychologických javov, ktorý významne ovplyvňuje naše rozhodovanie. Tento koncept, ktorý prvýkrát popísali Daniel Kahneman a Amos Tversky, ukazuje, že ľudia pociťujú približne dvakrát väčšiu emocionálnu bolesť zo straty, než radosť z ekvivalentného zisku. Averzia voči strate bola základom pre vytvorenie prospektovej teórie, za ktorú dostal(i) autor(i) v roku 2002 Nobelovu cenu za ekonómiu. Napríklad investor drží stratové investície príliš dlho v nádeji, že „sa to otočí“, namiesto toho, aby uznal stratu a reinvestoval prostriedky do sľubnejších príležitostí. Preto je vhodné si vopred stanoviť jasné pravidlá pre exit stratégiu (pri investovaní) a používať automatické stop-loss príkazy alebo pravidelne prehodnocovať portfólio s nezávislým poradcom. Averzia voči strate je tiež silný psychologický faktor, ktorý ovplyvňuje naše finančné rozhodovanie. Poisťovne si to uvedomujú a ponúkajú nám spôsob, ako sa chrániť pred potenciálnymi stratami a získať pocit istoty. Preto je poistenie tak populárne, aj keď z čisto racionálneho hľadiska nemusí byť vždy najvýhodnejšou voľbou. Všeobecne v iných prípadoch sa pozerajte na situáciu z dlhodobého hľadiska, používajte rámcovanie orientované na zisk namiesto straty, implementujte pravidelné prehodnocovanie rozhodnutí, rozhodujte sa na základe dát a kvantitatívnych metodík a vytvorte si alternatívne scenáre a záložné plány. Poprípade je vhodné použiť metódy, ako je analýza nákladov obetovanej príležitosti (opportunity cost), aby sa ukázalo, že nadmerné vyhýbanie sa strate často vedie k premeškaniu lepších príležitostí.
Efekt ukotvenia (Anchoring bias)
Je kognitívne skreslenie, ktoré popisuje našu tendenciu nadmerne sa spoliehať na prvú informáciu, ktorú dostaneme, aj keď nie je relevantná alebo správna. Táto prvá informácia slúži ako „kotva“, ktorá ovplyvňuje naše následné úsudky a odhady. Vo firemnom prostredí sa často stáva, že minuloročný rozpočet môže byť ako „kotva“ pre nasledujúci. Pri osobnom živote je kotvenie často používané na cenovkách, kedy je (prečiarknutá) vysoká cena uvedená hore, hrubším písmom a zvýraznená, a nižšie je akciová cena, ktorá môže byť bežná, ale nepristúpili by sme na ňu, pokiaľ by sme nevideli prečiarknutú často fiktívnu vyššiu sumu, ktorú človek prirodzene číta ako prvú, zhora nadol. Dôležité je si nechať čas na rozhodnutie, preskúmať viacero zdrojov dát a skúmať iné referenčné body.
Haló efekt (The Halo Effect)
Tento efekt (tiež známy ako efekt svätožiary) opisuje sklon myslieť si, že názor známej osoby má väčšiu váhu ako názor menej známej osoby, aj keď menej známa osoba je v danej oblasti expertom. Taktiež zahŕňa skreslenie, pri ktorom si na základe jedného dominantného znaku (pozitívneho alebo negatívneho) vytvárame celkový dojem o človeku. Preto vznikol pojem „prvý dojem“. Napríklad podľa výskumov je prvých 3-30 sekúnd je popisovaných ako najdôležitejších pri pracovnom pohovore, poprípade pri zaujatí zákazníka alebo pri prekliknutí na ďalšie video na Tik-Toku alebo Instagrame. Je dôležité si uvedomiť, že prvý dojem môže byť klamlivý a že sa naň nemôžeme vždy spoľahnúť. Pri hodnotení sa snažte oddeliť fakty od svojich subjektívnych dojmov a predsudkov, napríklad zavedením jasných kritérií.
Ilúzia pravdy (Illusion of truth effect)
Popisuje, ako sme náchylní považovať opakovane prezentované tvrdenia za dôveryhodnejšie alebo pravdivejšie, než tie, s ktorými sa stretávame zriedkavo. Inými slovami, čím častejšie informáciu počujeme alebo čítame, tým viac máme pocit, že je pravdivá, bez ohľadu na jej reálnu faktickú správnosť. Tento efekt funguje preto, že náš mozog spracúva informácie aj na základe známosti a plynulosti spracovania – čím je niečo známejšie, tým jednoduchšie sa nám to vybavuje, a tým viac máme tendenciu mu veriť. Výsledkom môže byť, že ľudia začnú opakované nepravdy alebo zavádzajúce informácie považovať za fakty, ak nie sú kriticky vyhodnocované alebo overované z dôveryhodných zdrojov. Tento bias často používajú marketingové stratégie, kedy sa opakované slogany a reklamné posolstvá sa nám postupom času zdajú byť pravdivejšie, aj keď nemusia byť podložené faktami. Rovnako dobre sa kvôli tomuto biasu šíria firemné klebety. Preto je dôležité overovať fakty z dôveryhodných zdrojov, najmä keď ide o dôležité rozhodnutia, byť kritický pri informáciách, ktoré sa opakujú, no neviete dokázať ich pravdivosť nezávislými dôkazmi a uvedomiť si, že známosť informácie neznamená jej pravdivosť. Dôležité je tiež rozširovanie poznatkov z viacerých zdrojov, aby sa nevytvoril uzavretý kruh opakovania rovnakej informácie.
Poznať a akceptovať vlastné kognitívne skreslenia nie je slabosťou, ale naopak príležitosťou pre rast. Každý líder, ktorý s odvahou skúma a spochybňuje svoje mentálne modely, neustále posúva nielen seba, ale aj svoj tím k lepšiemu výkonu. Práve práca s vlastnými chybami otvárajú dvere ku kritickému mysleniu, inovatívnym riešeniam a trvalej prosperite. Bez ohľadu na to, či ide o kariérne rozhodnutia, profesionálny rast, investičné kroky alebo osobné voľby, cesta k informovanejšiemu a zodpovednejšiemu rozhodovaniu je na dosah. Stačí začať – postupne, vedome a s presvedčením, že dokážeme rásť a meniť sa k lepšiemu.
Tento článok bol inšpirovaný knihami :
Ako sa mozog s nami zahráva – Albert Moukheiber
Jak drahé je zdarma? – Dan Ariely
Myslenie rýchle a pomalé – Daniel Kahneman
Pasti v myšlení a jak do nich nespadnout – Rolf Dobelli
Nudge – Cass R. Sunstein Richard H. Thaler
Šum – Daniel Kahneman Olivier Sibony Cass R. Sunstein
„Buď manažér, ktorý si uvedomuje, že racionalita pri rozhodovaní nie je prirodzený stav a máš možnosť na nej pracovať! Je to zručnosť, ktorú treba pestovať.“ Štúdium na FRI ti ju ponúka!
P.S. Poznáte cukríkový test ? 😊
